Z histórie staroveku obce Radoľa
Radoľa je jednou z historicky najstarších obcí v regióne Kysúc. Veď v lokalite nášho Kosceliska sa našlo najviac kamenných výtvorov z eneolitu, teda mladšej doby kamennej.
Prvá písomná zmienka
V roku 2007 si obec Radoľa pripomenula 675. výročie prvej písomnej zmienky o obci - roku 1332. Prvý písomný záznam o Radoli je aj prvým písomným prameňom na Kysuciach. Naša obec bola sídlom najstaršej písomne doloženej fary v regióne Kysúc. Uvádza sa už v súpise pápežských desiatkov (daní z cirkevných príjmov) z rokov 1332 - 1337, podľa ktorých mal radoľský farár Peter odvádzať 6 grošov.
Koscelisko
Už v roku 1270 stál na Koscelisku malý murovaný kostol.
Jeho vonkajšia dĺžka bola 15,5 m a štvorcová svätyňa.
Steny kostola boli ovakované, západná vonkajšia stena lode bola čiastočne omaľovaná na červeno.
Steny lode boli aspoň niekde zdobené freskami.
Hlavný portál bol ranogotický.
Je možné, že ho vybudovali na mieste kostola menšieho, alebo dreveného.
Dobu postavenia dreveného kostolíka (pravdepodobne až v dobe Veľkej Moravy) je možné určiť len pokračovaním vykopávok.
Terasa na Koscelisku vydala pri archeologických výskumoch svedectvo o tom, že tu ľudia žili už pred 3 - 4 tisícmi rokov.
Bol to ľud lužickej, neskôr púchovskej kultúry.
Radoľská Madona
Je pre nás občanov Radole pýchou, že pri archeologickom výskume v rokoch 1988 - 1990 študentka Eva Brezinová našla Kysuckú Madonu. Radoľská Madona je útla kostená soška svätice. Hoci má len malé rozmery (výška 8,4 cm) je plastika veľmi precízne vypracovaná. Podľa posudku Dr. Glatza (archív Kysuckého múzea v Čadci) pochádza zo 14. storočia z francúzskej, alebo nemeckej dielne. Absencia drobnej gotickej plastiky na Slovensku podčiarkuje hodnotu a význam nálezu Madony z Radole.
