Koscelisko
Archeologický výskum, osídlenie, pochovávanie mŕtvych
V roku 1956 majiteľ parcely na ktorej boli zrúcaniny začal povrch planírovať. V severovýchodnej časti (SV), v najvyššej z celej plochy narazil na zachované murivo z kameňov spájaných maltou. Na iných miestach zrúcanín zistil množstvo kameňov pod trávnikom. Plochu Kosceliska chceli zúžitkovať ako oráčinu. Po čiastočnom zarovnaní povrchu navozil slabú vrstvu sterilnej hliny, ktorou prikryl plochy kde kamenie vyčnievalo navrch.
Tajomník vtedajšieho MNV (Miestneho národného výboru) Radoľa A. Papán upozornil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Nitre na zásahy majiteľa pozemku do zrúcanín. Spomenutý ústav sa preto rozhodol začať na Koscelisku v Radoli záchranný výskum. Bola už pokročilá a naviac daždivá jeseň roka 1956, preto Anton Petrovský Šichman, ktorému odborne pomáhal G. Povala mohol s tímom rozriešiť len niekoľko čiastkových problémov a oboznámiť sa s celkovou situáciou. Pred začatím výskumu bolo poznať približne oválny pôdorys (cca 10 x 20 m ) a dalo sa predpokladať rozdelenie na loď a svätyňu a na západnom okraji zrúcaním terén pripúšťal možnosť existencie veže pred loďou. Archeológovia zreteľne videli polohu južného múru lode. Kostol bol orientovaný v smere osi severozápad – juhovýchod (SZ – JV). Asi 40 m na juhovýchod (JV) od východného okraja prilieha k severovýchodnému okraju terasy rozoraný hlinený val, ktorý prečnieval dnešnú úroveň terasy o 1,7 m.
Z jestvovania valu a zrúcanín na ploche opevnenej valom vyplýva, že ide o kostol na hrádku, teda analógiu románskeho kostola, skôr kostolíka v Dražovciach pri Nitre.
Okrem Radole nepoznáme zatiaľ na severnom Slovensku nijaký iný kostol na výšinnom opevnení mimo roľníckej osady. Pri východnom okraji sutinového kužeľa malty v hĺbke 75 cm našli archeológovia v r. 1956 zlomok obsidiánovej čepieľky. (Je to prvý známy obsidián z oblasti Žiliny).
Marcela Ďurišová, archeologička Kysuckého múzea v Čadci vyzdvihla záslužnú činnosť archeológa Ondreja Šedu. Vykopávky riadené ňou a celkový výskum oboch spomínaných archeológov vnáša viac svetla vo výskume nášho Kosceliska. V jeho lokalite sa našlo vyše 30 kusov kamenných nástrojov. Zhotovené boli z rohovca, rádiolaritu, obsidiánu a pazúrika. Obsidián a pazúrik sú svedectvom diaľkového obchodu a spolu s náleziskom v Čadci naznačujú jestvovanie diaľkovej cesty prechádzajúcej Jablunkovským priesmykom.
Aj v mladšej dobe bronzovej bola oblasť Radole druhým dôležitým centrom osídlenia.
Na terase Kosceliska sa pochovávalo od mladšej doby bronzovej ďalších asi 200 rokov. Rozpätie pohrebiska dosiahlo minimálne 200 m. Sídliská ľudí pochovávajúcich svojich mŕtvych na Koscelisku nie sú doteraz známe. Popolnicové hroby narušila neskôr výstavba valu.
V staršej dobe železnej – halštate pretrváva osídlenie ľudom lužickej kultúry. Svedčia o tom vykopávky z Radole a Horného Vadičova. Teda najviac "púchovských" nálezov pochádza z povodia Vadičovského potoka z katastrov Horného i Dolného Vadičova, Lopušných Pažití a z našej Radole. Ľud púchovskej kultúry sa venoval dobytkárstvu a významným zdrojom obživy bolo roľníctvo.
Žiaľ, po pobyte človeka v mladšej dobe rímskej, ani z obdobia sťahovania národov nemáme doposiaľ (r. 2000) žiadne stopy.
Prvé slovanské nálezy na Kysuciach pochádzajú až z 9. storočia po Kristovi. Jedná sa však o sporadické osídlenie, lebo nálezov je málo.
Je pravdepodobné, že slovanské osídlenie 9. storočia bolo východiskom k osídleniu v 12. storočí práve v priestore Radole.
