1. Československá republika

Výpis z pamätnej knihy obce Radoľa z roku 1925

Obec Radoľa leží 1 km na juhovýchod od Kysuckého Nového Mesta pri krajinskej ceste Bratislava - Jablunkov. Obec začína tam, kde od spomenutej cesty odbočuje vicinálne cesta do Kysuckého Nového Mesta a Nesluše a vicinálna cesta do Horného Vadičova. S Kysuckým Novým Mestom je Radoľa spojená veľkým železným mostom. Domy a hospodárske stavania sú postavené vedľa cesty Radoľa - Horný Vadičov na ľavej strane bystriny "Vadičovky".

Tu začína dlhá vadičovská dolina, ktorá tiahne sa smerom východným a juhovýchodným medzi lesnatými vrchmi. Do dnešnej doby sa zachovali nad Radoľou zemné hrádze zo IV. a V. stor., teda z dôb sťahovania Slovanov, ktorí prichádzali od severu a zakladali slovanské osady zvané hradišťa. Vŕšok východne od Radole i dnes sa volá Hradisko a súdi sa, že z toho vzniklo slovo Hradolie - Radolë - Radoľa.

Lesy sú tu ponajviac listnaté, z menšej čiastky ihličnaté a miešané. Podnebie je dosť mierne, viac vnútrozemské. Poľné hospodárstvo nie je veľmi vyvinuté. Pôda je málo úrodná, atmosférické zrážky sú nepravidelné, takže obyvateľstvo nemá hospodárskych plodín na predaj, ba mnohokrát je odkázané na prikupovanie životných potrieb. Hlavnými obilninami sú pšenica, žito, jačmeň, ovos. Pšenica a žito urodí sa len na poliach nižšie položených. Značná časť obyvateľstva živí sa roľníctvom, ktoré však obyvateľstvo neuživí, preto hľadajú si získať zárobkové možnosti prácou v lesoch, nádenníckymi prácami i prácou v parnej píle v Kysuckom Novom Meste a prácou v priemyselných podnikoch v Žiline.

Výpis zo školskej kroniky v Radoli v šk. r. 1927/1928

"Ľud je chudobný, takže staršie deti vypomáhajú pri poľných prácach." "Rodičia dosť usilovne posielali svojich žiačikov do školy, bárs im to ťažko padlo, pováč sú to roľníci, dietky musia pomáhať na poli a pri pasení."

Poľnohospodárska výroba za 1. Československej republiky 1918 - 1939

Keď sa ľud dozvedel o vzniku 1. ČSR v r. 1918, začal sa pomstiť na všetkých tých, o ktorých vedel, že boli príčinou jeho biedy. Odniesol to najmä majer, patriaci budatínskemu panstvu a hostinec pri hlavnej ceste, ktorý mal prenajatý žid. Rozhnevanému ľudu bolo nútené budatínske panstvo odpredať všetok panský majetok až na Vreteň. K odpredaju skutočne došlo. Občania si zvolili 12 členný výbor, ktorý vyjednával kúpu pozemkov. Pozemky boli rozdelené na 60 akcií. Rozparcelovanej pôdy bolo 152 k.j. (katastrálnych jutár), 400 siah. Poplatky pri prenesení činili:

6 200,- Kč
13 962,- Kč
14 100,- Kč
12 200,- Kč
292 702,- Kč - kúpna cena všetkých pozemkov

Okrem toho bol medzi 20 občanov rozdelený a odpredaný kaštieľ s príslušnými staviskami a zásoby poľnohospodárskych plodín.

Rastlinná výroba

Najúrodnejšie boli bývalé panské pozemky, na ktorých sa urodila pšenica a raž. Niektorí gazdovia začali už racionálnejšie obrábať polia vhodným výberom semien, používaním umelého i maštaľného hnojiva. Používal sa jednoradlicový pluh a ľahké brány. Tam kde bola pôda sypká, používal sa na valcovanie drevený valec. Ku siatiu sa sejacie stroje nepoužívali, alebo len vo veľmi malej miere. Traktorov nebolo, ťažným zvieraťom bol kôň, ale mnohí využívali do záprahu i kravy. Žacích strojov nebolo, kosenie sa prevádzalo ručne. Raž sa mlátila obyčajne cepami. K maštaľnému hnoju vyrobenému vo vlastnom hospodárstve používalo sa ešte umelé hnojivo, a to superfosfát a Thomasova múčka. Pri takomto hospodárstve hlavnými obilninami sú pšenica a raž, jačmeň a ovos. Pšenica a raž urodila sa len na poliach nižšie položených. V tomto období siali sa v septembri a októbri a žali sa koncom júla a začiatkom augusta. Výnos nebol veľký. Z jednej merice zasiateho zrna namlátili sa priemerne 3 merice. Jačmeň a ovos pestovali sa všade. Siali sa v apríli. Jačmeň sa žal o 10 dní neskoršie ako pšenica a ovos v druhej polovici augusta. U obidvoch jedna merica zasiateho zrna vynesie 3 až 4 merice. Veľmi rozšírené bolo pestovanie zemiakov, kapusty a burgyne. V menšej miere sa vyskytovalo pestovanie konopí a ľanu. Pre dobytok sa pestovala ďatelina, ktorá sa kosila dva razy a lucerna, ktorá sa kosila trikrát. Menej úrodné pozemky sa nechávali na prielohy, ktoré sa kosili dvakrát.

Chov zvierat

Najrozšírenejším domácim zvieraťom bola krava. Kŕmenie kráv sa uskutočňovalo väčšinou len na pasienku, v zime v maštaliach. Chovali sa výlučne len kravy dojné, ale mliekarstvo nebolo rozvinuté. Mlieko sa zúžitkovalo najmä pre vlastnú potrebu a niečo sa predalo hlavne do Kysuckého Nového Mesta. Ošípaných sa chovalo pomerne dosť, ale väčšinou domáceho plemena, a to nielen pre vlastnú potrebu, ale predávali sa i mäsiarom a obchodníkom z Kysuckého Nového Mesta. Ošípané trpeli často červienkou. Chov kôz poklesol úplne, ovce sa chovali stále, nechovali sa však spôsobom salašníckym. Sliepok sa chovalo dosť, takže vajcia sa i odpredávali. Husi a kačky chovali sa len pre vlastnú potrebu. Holubov bolo tiež málo. I včely sa chovali zriedkavo. Ťažným zvieraťom bol kôň.

V roku 1929 mala Radoľa:

351,4141 ha rolí
2,9511 ha lúk
119,4502 ha pasienkov
121,1114 ha lesov
7,9303 ha záhrad
51,0376 ha neplodnej pôdy

Pozemková daň za tento rok činila 1 539,90 Kč pri počte 584 obyvateľov, ktorí bývali v 105 domoch.