Z histórie obce Radoľa od 13. storočia
Písomné pramene
Od 13. storočia je možné dopĺňať informácie o minulosti obce štúdiom písomných prameňov. V Kaštieli Radoľa sa nachádza videonahrávka o vykopávkach hrobov a základov kostola na Koscelisku postaveného v II. polovici 13. storočia na mieste, ktoré už predtým slúžilo ako pohrebisko.
Význam kostola na Koscelisku nie je hodnotou len pre jeho sakrálnu funkciu, ale aj jeho úlohou refúgia (útočisko). Na posilnenie obranyschopnosti kostola bol vybudovaný val. V júli 2009 bol p. Milanom Bílešom na základe pôdorysu, rekonštrukcie kostola na Koscelisku vyhotovený amatérsky model kostola, ktorý po zmenách a v jeho konečnej podobe bude nainštalovaný v Základnej škole v Radoli. Model kostola má rozmery 26,5 cm dĺžka, 21,5 cm šírka a 24,5 cm výška. Touto cestou ďakujeme autorovi modelu p. Milanovi Bílešovi za jeho pekné dielo. Model poslúži najviac učiteľom a žiakom vlastivedy a dejepisu, aby si utvorili pravdepodobný obraz ako prvý kostol na Koscelisku vyzeral.
Z histórie obce Radoľa od 13. storočia
V 13. storočí do vzniku budatínskeho panstva bola Radoľa súčasťou panstva varínskeho (starohradského). Patrila Balašovcom, potom krátko Matúšovi Čákymu Trenčianskemu ( v r. 1321 do svojej smrti toho istého roku). V ďalšom období sa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno. V roku 1429 sa ako majiteľka obcí panstva Budatín a tým aj Radole stáva kráľovná Barbora, druhá manželka panovníka Žigmunda Luxemburského, tá ho v roku1432 dala do zálohy Liptovskému Pongrácovi. Spod Strečna panstvo vyňal a od r. 1439 vlastnil Budatínske majetky rod Hatnai z Hatného. Po smrti Rafaela z Hatného sa dedičom stal neplnoletý Juraj, ktorého nevlastný otec a poručník, manžel vdovy po Rafaelovi Alžbety (rodenej Podmanickej) Gašpar Suňog z Jasenice získava spolu so svojim bývalým bratom Mojžišom donáciou z r. 1487 dedičný podiel na budatínskych majetkoch. Svoj záujem o panstvo upevňuje a rozširuje zmluvou z r. 1504, podľa ktorej v prípade smrti Juraja z Hatného, resp. Gašpara Suňoga stáva sa dedičom majetku druhá strana. Po smrti posledného Hatnaiovca Juraja, prechádza celé budatínske panstvo do vlastníctva rodu Suňogovcov a uplatňovanie nárokov príbuzných Alžbety – Podmanickovcov na dlhé stáročia ovplyvnili vývoj v tejto časti severozápadného Slovenska, najmä na Kysuciach a teda aj v Radoli.
Majer v Radoli
Aby sme si utvorili obraz o veľkosti obce, uvádzam ako kronikár údaje prof. PhDr. Richarda Marsinu, DrSc.:
- Radoľa 1598: 10 domov
- Radoľa 1658: panský majer sa rozširoval, kaštieľ prestaval, k majeru patrili pivovar, mlyn, píla, 6 valašských hospodárstiev, panské stajne, rybníky, ovocné záhrady, chmeľnica.
- Radoľa 1720: 13 daňovníkov, z toho 11 želiarov.
- Radoľa 1784: 50 domov, 51 rodín a 351 obyvateľov.
- Radoľa 1828: 53 domov a 558 obyvateľov.
- Radoľa 1850: 542 slovenských katolíckych obyvateľov.
Obec Radoľa po vzniku I. ČSR podľa sčítania zo dňa 21.augusta 1919 mala 79 domov, 446 obyvateľov, všetci sa hlásili k národnosti slovenskej a všetkých 446 bolo rímsko-katolíckeho vierovyznania.
Radoľa 1970 mala 302 domov a 1436 obyvateľov. Radoľa v roku 1993 po osamostatnení na základe referenda sa odčlenila od Kysuckého Nového Mesta (KNM) a mala 1352 obyvateľov, jej kataster mal 670 ha.
Radoľa bola do roku 1960 obcou, ktorá štátoprávne patrila do okresu KNM. Do roku 1973 bola Radoľa s Budatínskou Lehotou i Oškerdou administratívne pričlenená ku Kysuckému Novému Mestu ako jeho miestna časť. V roku 1993 sa na základe platného referenda stala samostatnou obcou.
