Kronika Radole

Starovek

Radoľa je jednou z historicky najstarších obcí v regióne Kysúc. Veď v lokalite nášho Kosceliska sa našlo najviac kamenných výtvorov z eneolitu, teda mladšej doby kamennej.

Stredovek

V stredoveku obec patrila panstvu Budatín. V roku 1828 naša Radoľa mala 53 domov a 551 obyvateľov. Tí boli pastiermi oviec, drevorubačmi, spracúvali drevo. Dominantou histórie nielen Radole, ale aj Kysúc, je dnešné sídlo Expozície starších dejín Kysúc - Kaštieľ Radoľa (správca Kysucké múzeum v Čadci).

Kaštieľ Radoľa bol pre muzeálne využitie reštaurovaný aj vďaka nášmu rodákovi Ing. Jánovi Kultanovi, bývalému riaditeľovi n.p. Pamiatkostav Žilina.

20. storočie

V obci bol pivovar, mlyn, píla a pálenica. Po vzniku 1. ČSR (28. októbra 1918) sa obyvatelia obce zaoberali aj drotárstvom, podomovým obchodom a sezónnymi poľnohospodárskymi prácami.

Slávne sú tvoje dejiny, Radoľa naša, ale aj smutné: v roku 1831 na choleru zomrelo 40 ľudí.

Prišli aj časy "socializmu". V našej obci bolo v roku 1958 založené a v roku 1973 po spojení s Jednotným roľníckym družstvom Oškerda rozšírené JRD Mier so sídlom v Radoli.

Od 1973 do roku 1993 bola naša Radoľa ako miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta. Po referende v roku 1992 sa Radoľa stala samostatnou obcou.

Výskum

Občania Radole sú povďační archeológom Karolovi Andelovi, Antonovi Petrovskému-Šichmanovi, Ondrejovi Šedovi, Marcele Ďurišovej, ako aj významným historikom, ktorí sa venovali nielen archeologickému, ale aj historickému výskumu o osídľovaní Kysúc, akými sú Richard Marsina, Ján Beňko, Ivan Žilinčík a ďalší.

Mgr. Anton Ľudvik,
kronikár obce

Copyright © 2006 - 2010 Obec Radoľa. Všetky práva vyhradené.